ZEM
Zem - aké krátke slovo, s akým obrovským významom. Naša krásna, modrá planéta sa o nás ukážkovo stará. Dáva nám nerastné bohatstvo, úrodu, vodu, vzduch, potravu,... proste všetko, čo k životu potrebujeme. A čo my? Čo dávame na oplátku my jej?
Keď sa tak zamýšľam, je mi až do plaču, ako lynčujeme našu zem. Je to tak obrovský a globálny problém, až mám pocit, že sa nedá riešiť. Nadmieru ťažíme nerastné bohatstvo, robia sa bezhlavo a v obrovských rozmeroch výruby lesov. Nehovoriac o lesných strojoch, ktoré narúšajú prirodzenú drenáž pôdy, a tým vznikajú zosuvy premočenej pôdy, alebo práve naopak Sahara uprostred lesa. Znečisťujeme odpadom a chemikáliami vodné toky, moria, oceány. Robíme všetko pre to, aby sme roztopili našou aroganciou ľadovce, ktoré sú tak nevyhnutné pre ľudstvo. Zásoby pitnej vody sa míňajú a my sa len prizeráme a nič nerobíme. Je toho tak veľa, čím škodíme, či už priamo, vedome, alebo nepriamo a nevedome. Ale prečo? Prečo bodáme do srdca toho, kto nám dáva? Zem volá o pomoc. Stoná pod ťarchou odpadkov a ťažkých strojov, stoná keď ju dusíme výstavbou obydlí, infraštruktúrou, mega podnikov a tovární. Mestá už expandovali do nádherného lona prírody. Divá zver už pomaly nemá kde žiť. Strácame lesy, lúky, v horách pozeráme na ultramoderné stavby a nie na vrcholky hôr.
Pripadám si moc malá, aby som čokoľvek napravila. Ale predsa len môžem. Aspoň máličko. Možno napríklad robiť na základných školách osvetu. Samozrejme zaujímavou a zrozumiteľnou formou, aby to deti a mladých ľudí oslovilo. Aby začal každý u seba. Stačí napríklad eliminovať odpad vo svojej domácnosti a ten čo predsa vznikne, správne likvidovať. Keď dostatočne namotivujeme deti, aby milovali svoju Zem, možno raz budú práve oni rozhodovať o veľkých ekologických projektoch.
Nebuďme ľahostajní a priložme každý ruku k našej budúcnosti a budúcnosti našej Zeme. Sme od nej závislí.
Timea Uhlíková (III.B)